Dýchanie je pre náš život nenahraditeľné – život ním začína aj končí. Človek vydrží bez jedla mesiac, bez vody týždeň ale bez kyslíka sotva tri či štyri minúty. Podľa dávneho indického mýtu dostávame pri narodení do vienka určitý počet nádychov a výdychov. Závisí iba od nás, ako s týmto darom naložíme. Ak budeme dýchať pokojne a hlboko, vydrží nám darované množstvo nádychov dlhší čas a vytvoríme si tým predpoklady pre dlhší, zdravší a spokojnejší život.
Článok pokračuje pod reklamou.Tu bude reklama pre neregistrovanych uzivatelov
Dýchanie po narodení (vrodené dýchanie) je pomalé a hlboké. Takzvané brušné dýchanie. Deti prirodzene dýchajú bruškom počas celého detstva. Až v dospelosti následkom psychického napätia a fyzickej pohodlnosti, ktoré sú sprievodnými javmi dnešného spôsobu života, prestávame dýchať správne. U väčšiny z nás je priemerná frekvencia nádychov a výdychov 12 až 14 krát za minútu v pokojnom stave a 6 až 8 krát počas spánku. Pri extrémnej fyzickej aktivite alebo strese môže frekvencia dýchania stúpnuť až na 100 krát za minútu.
Ženy často doplácajú na módne výstrelky svojím zdravím – nosenie tesného oblečenia obmedzuje prirodzené brušné dýchanie. Dlhodobé psychické napätie ako aj všetky naše citové prejavy akými sú smiech, plač a hnev ovplyvňujú rytmus a hĺbku dýchania. Reakcie na stresové podnety sú riadené sympatikovým nervovým systémom, ktorého význam je u živočíchov vo voľnej prírode (alebo u predchodcov Homo sapiens) dôležitý v situáciách bezprostredného nebezpečenstva v naštartovaní reakcie „bojuj alebo uteč“. Pri súčasnom pohodlnom spôsobe života má však táto prirodzená fyziologická reakcia negatívny vplyv na organizmus človeka – zrýchľuje dych, stimuluje krvný tlak a spomaľuje činnosť tráviaceho traktu atď.
Povrchové hrudné dýchanie
Pri povrchovom hrudnom dýchaní využívame najviac 10% kapacity našich pľúc, čo spôsobuje nedostatočné okysličovanie tkanív a orgánov, pričom mozog je na nedostatok kyslíka najcitlivejší. Náš organizmus prirodzene kompenzuje nedostatočný prísun kyslíka 2 až 4 násobne väčším zaťažením našich pľúc, ktoré vedie k ich predčasnej vyčerpanosti a k zvýšeniu krvnému tlaku. Pri plytkom dýchaní dochádza k poklesu venóznej cirkulácie, ktorej úlohou je odvádzanie splodín látkovej premeny pokožkou, obličkami a pľúcami, pričom práve pľúca odvádzajú až 70% všetkých odpadových látok. Hrudné dýchanie môže spôsobiť alebo prehĺbiť určité zdravotné ochorenia: respiračné choroby, tráviace ťažkosti (narušenie peristaltiky tenkého čreva, vredy a gastritídy), sexuálne poruchy, poruchy spánku, bolesti hlavy, kardiovaskulárne ochorenia (vysoký krvný tlak, zhoršený prietok krvi) ako aj predčasné starnutie.
Článok pokračuje pod reklamou.Tu bude reklama pre neregistrovanych uzivatelov
Brušné dýchanie
Brušné dýchanie (bránicové) sa vyskytuje najmä u detí, u mužov a počas spánku a podieľa sa na ňom dýchací sval bránica. Stláčaním bránice pri nádychu sa masírujú a spevňujú orgány v brušnej dutine, naopak jej zdvíhaním pri výdychu sa zasa povzbudzuje činnosť srdca a pľúc. Vďaka ovplyvňovaniu činnosti vnútorných orgánov sa stimuluje aj lymfatický obeh. Hlboké brušné dýchanie pomáha z tela efektívnejšie odstraňovať jedovaté splodiny metabolizmu, prečisťovať hrubé črevo a regulovať jeho funkciu.
Ako si osvojiť techniky zdravého dýchania
Prvým krokom pri osvojení si techník zdravého dýchania je uvedomenie si vlastného dýchania a vôľové ovládanie svalov zapojených do tohto procesu. Pri hlbokom a pomalom dýchaní vedome napĺňame vzduchom každý pľúcny mechúrik našich pľúc a priaznivo ovplyvňujeme funkciu vnútorných orgánov a ozdravujeme celý náš organizmus. Dôkladným výdychom sa nielen zbavujeme splodín látkovej premeny ale uvoľňujeme svalstvo, chrbticu a kĺby. Každodenná prechádzka či pohybová aktivita je výbornou príležitosťou na trénovanie ozdravujúceho hlbokého dýchania. Takisto si môžeme precvičovať bránicové dýchanie pri riešení problémov a prekonávaní psychickej záťaže. Po čase zistíme, že vedomé hlboké dýchanie sa stane prirodzenou súčasťou našej existencie. Pri nácviku zdravého bránicového dýchania je potrebné mať na pamäti :
1) Nadychujeme sa vždy iba nosom preto udržiavame horné dýchacie cesty priechodné! Nos je dobrá „čistička“ vzduchu od nečistôt a prachu a navyše, kým vzduch dôjde do pľúc, v nose sa oteplí a zvlhčí. Dýchanie ústami predstavuje zvýšené riziko prechladnutia a infekcií, preto sa snažme s výnimkou intenzívneho telesného cvičenia dýchať vždy nosom.
2) Základom pre hlboký nádych je vždy dokonalý výdych.
3) Dýchajme pomaly, hlboko a uvoľnene.
Dýchanie ako súčasť liečebných tradícií vo svete
Koncept dýchania je nevyhnutným základom dlhoročných liečebných tradícií odporúčaných najmä tradičnou čínskou medicínou a ajurvédou. S každým nádychom čerpáme jemnú životodarnú energiu (qi alebo čchi v Číne, ki v Japonsku, prana v Indii), ktorá harmonizuje naše fyzické, emocionálne a duševné zdravie. Prirodzené dýchanie je hlavnou súčasťou taoizmu, ktoré sa vyučuje už niekoľko tisíc rokov prostredníctvom čchi-kungu, tai čchi alebo iných meditačných a ozdravujúcich procesov. Najdôležitejšie pre naše telo, pre náš život, pre naše zdravie a každý telesný orgán je vnútorná energia.
Systém čchi-kung (čchi znamená „životná energia“ a kung znamená „ovládať“; čchi-kung je čínsky pojem pre umenie ovládať a rozvíjať životnú silu) umožňuje pôsobiť na energiu tak, aby harmonizovala naše telo.
Ajurvéda odporúča dýchať hlbokým bránicovým dychom počas celého dňa.
Článok pokračuje pod reklamou.Tu bude reklama pre neregistrovanych uzivatelov
Pri praktizovaní dýchacích techník dbáme na dobre vystretý chrbát, ktorý umožní čo najvoľnejší pohyb energie, ktorá je výživou energetického systému človeka. Cvičíme v dobre vetranom priestore a minimálne hodinu po jedle.
Najčastejšou dýchacou technikou v jóge je takzvaný plný jógový dych. Je charakteristický nadychovaním sa do brucha (spodný brušný dych), potom do hrudníka (hrudný dych) až nahor ku kľúčnym kostiam (podkľúčny dych). Dôležité je precvičovať tento dych niekoľko minút denne, až kým si ho nezautomatizujeme. V joge sa hovorí, že každý z nás má určené množstvo nádychov a výdychov za život a v prípade, že nedýchame správne, prichádzame o kvalitnú energiu a skracujeme si život alebo inak povedané vydýchame si život.
Životná sila (čchi – energia) každého človeka vyviera:
Zo zdvojeného prameňa – vrodená čchi – energia sa rodí z esenciálnej čchi rodičov ešte pred naším príchodom na svet a uchováva sa v obličkách.
Po narodení je výživou druhého prameňa esenciálna-čchi potravy, ktorej trávenie a vstrebávanie je podmienené činnosťou sleziny a žalúdka.
Vdychovaný čistý vzduch je tretím prameňom čchi – energia z vonkajšieho prostredia, na ktorej sa podieľajú pľúca.
Je preto logické, že na kvalitu čchi v ľudskom tele majú vplyv jej vlastné zdroje: kvalita a sila vrodenej čchi – energie, kvalita a množstvo prijímanej potravy ako aj kvalita dýchania a ovzdušia.
Pokiaľ je činnosť vnútorných orgánov zapojených do procesu tvorby čchi – energie (pľúca, obličky, slezina, žalúdok) oslabená, tak aj naša vitálna energia bude oslabená, čím sa môže zvýšiť náchylnosť na rôzne ochorenia. Z pohľadu čínskej medicíny sa teda za obzvlášť dôležitý faktor tvorby kvalitnej a harmonickej čchi – energie považuje bezporuchová činnosť sleziny a žalúdka, pretože potrava je hlavným zdrojom tvorby novej čchi.