Neviem, či ste si niekedy kládli otázku: „Prečo vlastne jeme?“
Hlavnou úlohou dennodenného prijímaného jedla je dať telu:
1.) energiu
2.) výživné a stavebné látky
3.) očistu
Článok pokračuje pod reklamou.Tu bude reklama pre neregistrovanych uzivatelov
Energia je základnou vlastnosťou nášho jedla. No to, čo dnes konzumujeme, nám dodáva len málo energie. Veď si len zoberme nedeľný obed, ako sa po ňom cítime. Chce sa nám ísť pracovať, prechádzať, príp. behať alebo tvoriť? Alebo sa nám chce radšej spať? Odpoveď je jednoznačná. Väčšina ľudí má po jedle tendenciu spať alebo dať si kávu s koláčikom, aby vôbec mohli ďalej pracovať (keď je to v pracovný deň). Je zaujímavé, že dnešné jedlo energiu telu skôr odoberá, než dodáva. Pritom sa ako ľudia zaraďujeme medzi najinteligentnejšie stvorenia na zemi. Jedlo si väčšinou nevyberáme podľa kvality, ale podľa chuti. Ale chuť nie je dôkazom kvality. Uvediem príklad. Zažil som situáciu na vojne, kde kuchár zobral plesnivé mäso, naložil ho do octu, potom riadne oškriabal, okorenil, osolil, vysmažil a tí, ktorí takéto mäso jedli, sa len oblizovali. Verte, že veľakrát nevieme, čo jeme, teda akú kvalitu. Kvalita sa nikdy nedá zistiť chuťou, ak sme bežní konzumenti.
Aj výživné a stavebné látky má telu dodávať prijímané jedlo. Opäť vzniká otázka: „Ako je možné, že dnes kupujeme vitamíny v tabletách a že nám bežná strava nestačí?“ Môže za to zase výber potravín podľa chuti a nie kvality. Už ste niekedy počuli alebo zažili, že nové auto značky Mercedes určitej triedy sa dá kúpiť alebo má cenu Škody tej istej triedy? Ak by sa to stalo, tak čo by museli výrobcovia Mercedesu urobiť, aby sa dostali na rovnakú cenu ako Škoda? Takto je to aj s kurčatami, ktoré dnes kupujeme. Sú plné chemických látok a obsahujú málo živín. A to iba preto, že ľudia chcú lacné kurčatá, ktoré možno vyzerajú ako spomínaný „mercedes“, ale cena a kvalita zodpovedá cene a kvalite „škodovky“.
Článok pokračuje pod reklamou.Tu bude reklama pre neregistrovanych uzivatelov
Každé jedlo by malo organizmus aj čistiť. Ak to nerobí, je pre nás pomalým jedom. Zoberme si napríklad cukor. Vyživuje, dodáva rýchlu energiu, ale nečistí nás. A tak je pre naše telo pomalým jedom. Aj preto je cukrovka stále častejším ochorením. Alebo si zoberme mäso. Dodáva telu bielkoviny, ale rakovina hrubého čreva patrí na Slovensku po srdcovo-cievnych ochoreniach k druhej najrozšírenejšej chorobe, ktorá je príčinou smrti u mužov.
Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Skúsme sa zamyslieť a pozrieť na svoj život, čo dnes jeme, ako sa po jedle cítime a či sme schopní bez určitej potraviny, ktorú dennodenne konzumujeme, vydržať aspoň tri dni . Dnešný potravinársky priemysel totiž vyrába také potraviny, na ktorých máme byť závislí. Ženy sú závislé hlavne na sladkostiach, na syroch a chlebe, muži zase na mäse, alkohole a takisto na sladkostiach a chlebe. Lenže život by nemal byť o závislosti, ale o slobode.
Určite poznáte výrok: „Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.“ Keď sa však tento zákon nerešpektuje a žijeme pre jedlo, vyberáme si potraviny podľa chuti, čaká nás utrpenie a bolesť. Dôkazom porušovania tohto vesmírneho zákona sú dnes plné nemocnice a lekárne, ktoré nájdete už aj v každej malej dedinke, prípadne v meste hneď tri vedľa seba, čo určite nie je známkou zdravia a života, ale skôr dôkazom choroby a prežívania.