Väčšina ľudí vie, čo by mali robiť – mali by cvičiť, kvalitne sa stravovať, nemali by fajčiť, jesť sladkosti atď..
Ale je len veľmi malé percento ľudí, čo tieto veci robia a tým pádom sú to múdri ľudia, pretože to, čo vedia, že majú robiť, aj robia. No tí, čo zostávajú v rovine, že iba vedia a nerobia to, tak sa im snaží vesmír ukázať správnu cestu, aby sa stali múdrymi. Nástroje vesmíru sú tzv. prekážky, životné bremená alebo zdravotné problémy. Väčšina ľudí si myslí, že v živote si treba užívať: jesť to, na čo máme chuť, mlsať, hýriť … a to má vytvárať v človeku pocit šťastia. Čo je ale pre človeka skutočné šťastie? Niekto by povedal, že sú to naše pôžitky a iný, že je to splnený sen. Koľkí z vás sa už zamýšľali na tým, čo sa stane, keď dosiahnu svoj sen – životný cieľ? Budete naozaj šťastní? A ako dlho vám to vydrží?
Tu bude reklama pre neregistrovanych uzivatelov
Rozpoviem vám krátky príbeh z knihy „Cesta pokojného bojovníka“ od Dana Millmana. Je to kniha, kde sa popisuje stretnutie Dana Millmana so starším záhadným mužom nazvaným Sokrates, ktorý ho tak upútal, že sa Danovi stal aj životným trénerom. Dan, vtedy mladý gymnasta, ho navštevoval a rozprávali sa na rôzne témy. Raz sa ho Sokrates spýtal, aký je jeho životný cieľ. Odpovedal mu, že túži po olympijskom zlate. Rozhovor pokračoval ďalej: „A čo sa stane, keď sati tento sen splní? Budem mať všetko – slávu, peniaze a budem šťastný. Budeš skutočne šťastný a ako dlho ti to vydrží?“ No na to mu už Dan nevedel odpovedať. Sklamaný vyšiel von a sadol si tam. Vtedy prišiel za ním Sokrates a oznámil mu, že na druhý deň pôjdu na výlet, kde mu niečo veľmi zaujímavé ukáže. Túra na to miesto trvala niekoľko hodín, Dan sa tešil a nevedel sa dočkať, kedy sa konečne dostanú na vytúžené miesto. Na vrchole kopca mu Sokrates hovorí: „pozri, tak toto som ti chcel ukázať. A čo by to malo byť? – začudovane sa pýtal Dan. Sú to tieto kvety? Nie je to tento kameň. Čo, tento šuter? Veď je to obyčajná skala a kvôli nemu som sa sem trepal? Ale veď doteraz si sa tešil a bol si šťastný. Prišli sme k cieľu a ty sa netešíš? Ak je to pre teba iba šuter, tak sa máš stále čo učiť.“ Sokrates kráčal ďalej a vtom Dan zvolal: „Už to mám. Tá skala nebola vôbec dôležitá, čiže ani cieľ našej cesty. To, čo bolo naozaj dôležité, je naša cesta plná zážitkov, zaujímavostí a tá ma robila šťastným. Cieľ už je len dôsledok cesty.“ Vtom sa Sokrates otočil a pochválil Dana za to, že to správne pochopil.
A to bola pointa tejto príhody, lebo to, čo nás v skutočnosti teší a naplňuje, nie je náš cieľ, ale je to cesta k cieľu. Všetci dnes kráčame po nejakej ceste k nejakému cieľu – snu. Niektorí z nás si vyberú jednoduchú cestu – bežný život, plný dobrôt a pohodlnosti a iní si zvolia ťažšiu cestu – práca na sebe cez pohyb, meditácie, cvičenia a kvalitné jedlo. Tí, čo žijú pohodlným životom sa pravdaže smejú a zabávajú na tých, ktorí robia niečo pre seba, že ako sa trápia. Lenže opak je pravdou. Ja nepoznám ľudí, ktorí pracujú na sebe cez pohyb, dýchanie, cvičenie, kvalitné jedlo a myslenie, že by trpeli a trápili sa. Práve, že naopak. Ich život – cesta je plná radosti, úspechu a zážitkov a tí bežní majú bežné problémy, bežné choroby a bežne zomierajú na rakovinu, či iné vážne zdravotné ochorenia. Otázka znie: „a prečo je to tak?“ Na to je jednoduchá odpoveď. Veď tí, čo sú múdri a robia, čo vedia, že majú robiť, tak ich vesmír zahŕňa láskou, úspechom a radosťou. Tých, čo vedia a nerobia čo majú, sa vesmír bude snažiť neustále nasmerovávať cez bežné životné a zdravotné trápenia. Je to teda na vás, akú cestu si zvolíte. Cestu pohodlnú alebo cestu práce na sebe.
Aby ste v živote netrpeli a boli v skutočnosti šťastní, mali byste sa stať skutočne múdrymi a nie len vedieť. Potom každá vaša sekunda, minúta, hodina, deň, mesiac, rok a ďalšie roky, budú plné radosti a skutočného šťastia. Lebo to skutočné šťastie je o vašej ceste a o tom všetkom, čo na tej ceste zažijete. A určite skutočné šťastie nezískate tým, keď sa vám splní váš sen, že prídete do cieľa.
Šťastným vás vždy urobí iba vaša cesta a nie cieľ – splnený sen!!!